Bol to najpopulárnejší odtieň éry — žiarivá, sýta, krásna zelená. Volala sa Scheele's Green a v päťdesiatych rokoch 19. storočia ju bolo všade.

Na šatách, na tapetách, na umelých kvetoch, na detských hračkách, na cukrovinkách. Krásna zelená farba, ktorá doslova žiarila.

Obsahovala arzén.

Chemik Carl Wilhelm Scheele ju objavil ešte v roku 1775. Nikto sa príliš nezaoberal tým, že arzén je smrteľný jed. Farba bola taká pekná.

Ženy, ktoré nosili zelené šaty, absorbovali arzén cez pokožku. Krajčírky, ktoré šili tieto šaty celé dni, umierali mladé na záhadné choroby. Dievčatá, ktoré vyrábali umelé kvety z tejto látky, mali zelené prsty, ktoré im postupne odumierali.

Tapety s arzénovou zelenou boli obzvlášť nebezpečné. Pri vlhkosti uvoľňovali jedovatý plyn — arsin. Niektorí historici si myslia, že práve táto tapeta mohla prispieť k smrti Napoleona Bonaparteho na ostrove Svätá Helena.

Módny priemysel vedel. Mlčal. Farba sa predávala ďalej.