Rok 1942, východný front. Sovietsky 588. nočný bombardovací pluk tvorili výlučne ženy, väčšinou ešte len okolo dvadsiatky. Piloti, navigátorky, mechaničky.

Lietali na Polikarpovoch Po-2, dvojplošníkoch z dreva a plátna, ktoré boli pôvodne cvičné a poľnohospodárske stroje. Maximálna rýchlosť nižšia ako u moderných stíhačiek pri páde.

Práve pomalosť sa stala zbraňou. Nemecké stíhačky pri tak nízkej rýchlosti nedokázali manévrovať a Po-2 letel popod ich radary aj palebné systémy.

Taktika bola desivo elegantná: pred cieľom pilotky vypli motor a nehlučne kĺzali tmou. Nemci počuli len svišťanie vetra na výstuhách krídel, vraj ako zvuk metly. Preto im dali meno Nachthexen, nočné bosorky.

Za noc stihli aj osem či viac náletov. Celkovo pluk vykonal vyše 23 000 bojových letov. Prvé roky lietali bez padákov, v strojoch, ktoré sa po zásahu menili na fakľu.

Dvadsaťtri z nich získalo titul Hrdinky Sovietskeho zväzu, najvyššie vyznamenanie krajiny.

Nemci mali pre zostrelenie bosorky vraj sľúbený Železný kríž. Väčšina z nich sa ho nedočkala.