Jar 1943. Iránske hory. Skupina poľských vojakov narazí na malého medvedieho mláďaťa. Matka je mŕtva. Vojaci ho kúpia od miestneho chlapca za plechovku sardínok a trochu čokolády.

Pomenujú ho Wojtek — čo v poľštine znamená Ten, čo sa raduje z vojny.

Wojtek rástol. A s ním rástol aj jeho vzťah k vojakom. Naučil sa salutovať. Fajčiť cigarety — alebo ich skôr žuť a jesť. Piť pivo. Spať v stanoch s mužmi.

Ale jeho najväčší výkon prišiel v roku 1944 pri Monte Cassino — jednej z najkrvavejších bitiek talianskej kampane. Vojaci nosili ťažké delovnicové náboje a Wojtek ich pozoroval. A začal robiť to isté. Chytil schránku s muníciou, zdvihol ju a odniesol na správne miesto.

Nikdy nič neupustil. Nikdy sa nevzdal.

Armáda ho oficiálne zaradila do vojska. Dostal hodnosť, vojenskú knižku, bol vyplácaný — v cigaretách a jedle.

Po vojne žil v edinburskej zoo. Poľskí veteráni ho pravidelne navštevovali. Keď mu niekto hodil cigaretu do výbehu, chytil ju, olizol a zjedol — presne ako za starých čias.

Zomrel v roku 1963. V Edinburghu stojí jeho socha.