18. jún 1815. Po bitke pri Waterloo leží na bojovom poli asi päťdesiattisíc mŕtvych a ranených.

Ešte pred svitaním prichádzajú na pole postavy s kliešťami.

Nie sú to lekári. Sú to zubári — alebo skôr ľudia, ktorí sa za zubárov vydávajú. A ich záujem nie je o živých. Chodili od tela k telu a vytrhávali zuby. Čo najviac zubov, čo najrýchlejšie.

Prečo? Pretože zuby mladých zdravých vojakov mali obrovskú hodnotu. Porcelánové zubné protézy boli v tom čase extrémne drahé a nekvalitné. Protézy z pravých ľudských zubov boli luxusným tovarom.

Zuby z Waterloo — ako sa im hovorilo v obchode — zaplavili európsky trh. Zubári ich kupovali po tisícoch, čistili, triedili, zasadzovali do protéz.

Britskí a francúzski vojaci tak skončili doslova v ústach londýnskych a parížskych aristokratov.

V angličtine sa protézam z tej doby hovorilo Waterloo teeth — Waterlooské zuby. Niektorí ich nosili s hrdosťou.