6. august 1945. Inžinier Cutomu Jamaguči je na služobnej ceste v Hirošime, zhruba tri kilometre od miesta, nad ktorým vybuchne prvá atómová bomba použitá vo vojne.

Záblesk ho oslepil, tlaková vlna odhodila a popálila mu hornú polovicu tela. Prežil, s roztrhnutými ušnými bubienkami a v horiacom meste strávil noc.

Na druhý deň sa vydal na cestu domov. Domov znamenalo Nagasaki.

9. augusta ráno rozprával šéfovi v práci, čo v Hirošime zažil. Šéf mu neveril, jedna bomba predsa nemôže zničiť celé mesto. Vtom sa miestnosť zaliala rovnakým bielym svetlom.

Druhá atómová bomba vybuchla opäť zhruba tri kilometre od neho. Jamaguči prežil aj druhýkrát, časť ochrany mu poskytlo železobetónové schodisko budovy.

Desaťročia žil pomerne v tichosti, pracoval, písal poéziu. Až v roku 2009 ho japonská vláda oficiálne uznala ako jediného dvojnásobného hibakušu, teda človeka zasiahnutého oboma bombami.

Zomrel v roku 2010 vo veku 93 rokov. Novinárom raz povedal, že jeho prežitie berie ako povinnosť rozprávať, aby sa to už nikdy nestalo.