November 1952. Albert Einstein sedí vo svojom dome v Princetone. Dostáva telegram z Izraela.

Prezident Chaim Weizmann práve zomrel. Izraelská vláda ponúka Einsteinovi prezidentský úrad.

Einstein je v tom čase najslávnejší vedec sveta. Symbol intelektu. Žid, ktorý utiekol pred nacistami. Spoluzakladateľ Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Pre Izrael by bol ideálnym symbolom.

Einstein odmieta.

V liste izraelskému veľvyslancovi píše: Celý život som pracoval s objektívnymi vecami, a chýba mi prirodzená schopnosť správne jednať s ľuďmi a vykonávať oficiálne funkcie. Tieto okolnosti ma robia nevhodným na to, aby som riadne plnil povinnosti tohto vysokého úradu.

Bol to typický Einstein — priamy, bez pózy, bez falošnej skromnosti. Vedel čo vie a čo nevie.

Zostal v Princetone. Pokračoval v práci na zjednocovacej teórii poľa — probléme, ktorý nedokázal vyriešiť ani do svojej smrti v roku 1955.

Izraelský prezident je dodnes prevažne ceremoniálna funkcia. Einstein mal pravdu — nebola pre neho.