Viedeň, rok 1770. Dvoran Wolfgang von Kempelen predvádza cisárovnej Márii Terézii zázrak techniky: mechanického muža v tureckom odeve, ktorý sedí za skriňou so šachovnicou a poráža ľudských súperov.

Pred každou partiou Kempelen otváral dvierka skrine a ukazoval publiku ozubené kolesá a mechanizmy. Nikde nikto. Potom natiahol stroj kľukou a Turek začal hrať. A vyhrávať.

Automat desaťročia hypnotizoval Európu aj Ameriku. Podľa dobových správ zahral proti Napoleonovi, ktorý skúšal podvádzať, a Turek mu vraj po opakovaných nelegálnych ťahoch zmietol figúrky z dosky. Porazil aj Benjamina Franklina.

Pravda bola geniálne prízemná. V skrini sa na posuvnom sedadle skrýval živý šachový majster. Keď Kempelen otváral jednotlivé dvierka, operátor sa vnútri presúval a schovával za falošné steny s mechanizmami.

Figúrky mali v podstavcoch magnety, takže operátor videl na vnútornej doske každý ťah súpera. Turkovou rukou pohyboval pákami, celé to riadil pri svetle sviečky.

Stroj prežil svojho tvorcu, precestoval svet s novým majiteľom a inšpiroval aj Edgara Allana Poea k slávnej analytickej eseji. Zhorel v roku 1854 pri požiari múzea vo Filadelfii. Tajomstvo verejne odhalili až potom.

Najslávnejší robot osvietenstva bol teda človek. Publikum tak veľmi chcelo veriť v mysliaci stroj, že osemdesiat rokov nevidelo šachistu v skrini.