Koniec 19. storočia, USA. Clark Stanley, samozvaný Kráľ hadích olejov, predvádza na trhoch šou: pred divákmi rozpára hrkavca, hodí ho do vriacej vody a vzniknutý tuk predáva ako liek na reumu, bolesti aj hluchotu.

Na svetovej výstave v Chicagu v roku 1893 z toho spravil masovú senzáciu. Fľaštičky Stanleyho hadieho oleja sa predávali po celej krajine.

Nápad neukradol z ničoho. Čínski robotníci na stavbách železníc si boľavé kĺby naozaj natierali olejom z čínskych vodných hadov, ktorý je mimoriadne bohatý na omega-3 mastné kyseliny a pri zápale kĺbov vie reálne uľaviť.

Stanley však mal problém. Hrkavce nie sú vodné hady a jeho biznis by na poctivom rozbore neprežil.

V roku 1917 federálni kontrolóri jeho zázračný liek konečne otestovali. Výsledok: minerálny olej, hovädzí loj, štipka kapsaicínu a terpentín. Hadieho oleja presne nula.

Pokuta? Dvadsať dolárov. Zhruba cena za pár stoviek fľaštičiek jeho výmyslu.

Stanley zaplatil a zmizol z dejín. Jeho meno nie. Hadí olej sa v angličtine dodnes hovorí každému podvodnému zázračnému lieku. Skutočný trest si odniesol jazyk.