Rímsky cisár Nero nebol ranné vtáča.

Historické záznamy, hoci nie vždy spoľahlivé, opisujú jeho ranné vstávanie ako každodennú drámu. Nero spal tvrdo a nerád sa budil. A jeho riešenie bolo také, aké by ste od neho čakali — krutá a pritom absurdne efektívna metóda.

Nariadil sluhom, aby ho budili fyzickým bolestivým podnetom. Prikladali mu k pokožke rozžeravené kovové predmety — nie dosť aby spôsobili vážne popáleniny, ale dosť aby bol okamžite hore.

Nero bol cisárom, ktorý dal popraviť vlastnú matku, ktorý obvinil kresťanov z požiaru Ríma. Na pozadí všetkých jeho skutkov je ranný rituál s rozžeraveným kovom možno tou najmenej šokujúcou vecou.

Zomrel v roku 68 n.l. Sám, na úteku, prenasledovaný vlastnou armádou. Podľa legendy si musel pomôcť sluha, lebo nemal odvahu zabiť sa sám.

Ani na konci nebol ranné vtáča.