Rok 1901. Grécki lovci morských húb sa pri ostrovčeku Antikythéra potápajú k vraku antickej lode plnej sôch a luxusného tovaru z 1. storočia pred Kristom.

Medzi mramormi a bronzmi vytiahnu aj nenápadný, skorodovaný kus kovu veľkosti knihy. Roky leží v aténskom múzeu takmer bez povšimnutia, kým si ktosi nevšimne, že z neho trčí ozubené koliesko.

Ozubené kolieska v antike? To bolo, akoby ste vo faraónovej hrobke našli motorku.

Až röntgenové a neskôr tomografické snímky v 20. a 21. storočí odhalili pravdu. Vo vnútri sa skrýva vyše tridsať presných bronzových ozubených kolies.

Mechanizmus z Antikythéry bol astronomický počítač. Kľukou ste nastavili dátum a stroj ukázal polohu Slnka a Mesiaca vo zverokruhu, fázy Mesiaca, predpovedal zatmenia a odpočítaval roky do olympijských hier.

Nič podobne zložité ľudstvo potom nevyrobilo zhruba 1400 rokov, až po prvé astronomické hodiny stredovekej Európy. Znalosť sa jednoducho stratila.

Dodnes nevieme, kto presne ho zostrojil. Vieme len, že niekde v antickom Grécku pracovala dielňa, ktorej vedomosti sa potopili spolu s jednou loďou. A takmer navždy.