Apríl 1815, Indonézia. Sopka Tambora vybuchne v najsilnejšej zdokumentovanej erupcii dejín. Horu skráti o vyše kilometra a do stratosféry vystrelí desiatky kubických kilometrov popola a síry.

Sírové aerosóly sa v priebehu mesiacov rozptýlia okolo celej planéty a začnú odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru. Zem sa citeľne ochladí.

Nasledujúci rok 1816 vošiel do dejín ako rok bez leta. V New Englande snežilo v júni. V Európe pršalo celé týždne, úroda zhnila na poliach a prišiel hlad, ktorý spustil vlny nepokojov aj vysťahovalectva.

A teraz kultúrna stopa. V daždivom júni 1816 sedí pri Ženevskom jazere skupinka mladých Angličanov uväznených nekonečným zlým počasím vo vile: lord Byron, Percy Shelley a osemnásťročná Mary Godwinová.

Byron navrhne súťaž: každý napíše strašidelný príbeh. Mary sa po nociach plných rozhovorov o oživovaní mŕtvej hmoty prisní o študentovi kľačiacom nad zošitou bytosťou.

Z nočnej mory vznikne Frankenstein, kniha, ktorá založí žáner sci-fi. Byronov lekár Polidori v tej istej vile napíše poviedku Upír, praotca všetkých literárnych upírov vrátane Draculu.

Sopka na druhom konci sveta tak miliónom pokazila leto a jednej mladej žene stvorila literárne monštrum. Klíma píše dejiny aj knihy.