Francúzsko, koniec 14. storočia. Karol VI. nastúpil na trón ako obľúbený mladý panovník, ľud ho volal Milovaný.

V roku 1392 sa počas vojenskej výpravy pri lese pri Le Mans niečo zlomilo. Kráľ v náhlom záchvate šialenstva tasil meč a zaútočil na vlastný sprievod. Niekoľko svojich rytierov zabil, kým ho premohli.

Záchvaty sa odvtedy vracali celé desaťročia. Kráľ miestami nespoznával manželku a deti, tvrdil, že sa volá Juraj, a odmietal sa mesiace umývať a prezliekať.

Najslávnejší je jeho sklenený blud: Karol bol presvedčený, že jeho telo je zo skla a pri dotyku sa rozbije. Písal o ňom aj neskorší pápež Pius II.

Kráľ si preto nechával do šiat všívať železné výstuhy ako ochranný rám a zakazoval ľuďom priblížiť sa. Stáť nehybne celé hodiny bolo bezpečnejšie ako riskovať prasklinu.

Sklenený blud sa po ňom v Európe šíril ako módna diagnóza melanchólie ešte tri storočia, postihoval najmä učencov a šľachtu. Dnes ho psychiatri opisujú ako historicky viazanú formu psychotickej úzkosti.

Milovaný kráľ dostal nakoniec od ľudu nové meno: Šialený. Jeho choroba pomohla rozvrátiť Francúzsko tak, že si v storočnej vojne siahlo na dno. Krajinu z neho vytiahla až devätnásťročná roľníčka menom Jana.