15. január 1919, bostonská štvrť North End. Na nábreží stojí obrovská oceľová nádrž s takmer 9 miliónmi litrov melasy, suroviny na výrobu priemyselného liehu.

Nádrž bola od začiatku fušerská práca. Stavali ju v zhone, netestovali naplnenú vodou a keď z nej tiekla melasa, majitelia ju namiesto opravy natreli nahnedo, aby úniky nebolo vidieť.

V ten januárový deň sa po náhlom oteplení nádrž roztrhla. Nity vystreľovali ako guľky z pušky.

Ulicami sa vyvalila vlna melasy vysoká podľa svedkov až osem metrov, rýchla desiatky kilometrov za hodinu. Hustá tekutina lámala budovy, prevracala vozy a strhla aj oceľovú konštrukciu nadzemnej železnice.

V melase sa nedalo plávať ani stáť. Ľudia aj kone sa v nej dusili, záchranári sa k obetiam predierali celé hodiny. Zahynulo 21 ľudí, vyše 150 sa zranilo.

Súd po rokoch rozhodol, že firma je vinná, a odškodné sa stalo jedným z prvých veľkých precedensov zodpovednosti firiem za fušerské stavby v USA.

Miestni tvrdili, že za horúcich letných dní cítiť melasu v North Ende ešte desaťročia potom.