Ženeva, 10. september 1898. Rakúska cisárovná Alžbeta, ktorú svet pozná ako Sisi, sa ponáhľa inkognito na parník. Cestuje len s dvornou dámou, bez ochranky, ktorú celý život odmietala.

Oproti nej sa z ulice vyrúti mladý taliansky anarchista Luigi Lucheni a zdanlivo do nej len drgne päsťou.

Sisi spadne, vstane, poďakuje okoloidúcim a rýchlym krokom pokračuje na loď. Lucheni pritom v pästi zvieral tenký brúsený pilník, ktorý jej vrazil priamo do srdca.

Ako je možné, že to necítila? Odpoveďou je jej povestný korzet. Sisi si celý život nechávala sťahovať pás na rozmery, ktorým sa obdivne čudovala celá Európa. Tuhý, extrémne stiahnutý korzet teraz pôsobil ako obväz: tamponoval ranu, spomaľoval krvácanie a držal telo vzpriamené.

Až na palube cisárovná omdlela. Keď jej dvorná dáma rozšnurovala korzet, objavila drobnú ranku s kvapkou krvi. Srdce medzitým pomaly krvácalo do osrdcovníka. Sisi zomrela krátko na to.

Lucheni sa priznal s hrdosťou. Pôvodne prišiel zabiť orleánskeho princa, ten však nedorazil, tak si vybral prvú korunovanú hlavu poruke. Chcel zabiť symbol, nie ženu.

Zabil ženu, ktorá symbolom byť nikdy nechcela. Cisárovná, ktorá pred dvorom celý život utekala, zomrela na úteku najtichšie, ako sa dá: bez toho, aby si smrť vôbec všimla prichádzať.