Rok 480 pred Kristom. Perzský kráľ Xerxes tiahne s obrovskou armádou proti Grécku a k prechodu potrebuje prekonať Helespont, morskú úžinu širokú vyše kilometra.

Jeho inžinieri postavia husársky kúsok: pontónový most z stoviek lodí zviazaných lanami. Prv než po ňom prejde jediný vojak, most rozbije búrka.

Xerxes reagoval tak, ako grécky historik Herodotos nezabudol zaznamenať pre večnosť. Rozkázal more potrestať.

Kati vysolili hladine Helespontu tristo rán bičom. Do vĺn hodili okovy, aby bolo more spútané ako neposlušný otrok. Herodotos dodáva, že kráľ nechal vodu aj slovne preklínať ako zradný živel.

S inžiniermi, ktorí most stavali, sa nediskutovalo. Prišli o hlavy.

Nová dvojica mostov už vydržala. Armáda prechádzala úžinu sedem dní a nocí a Xerxes ju vraj sledoval z mramorového trónu na brehu.

More si to zapamätalo. Pri Salamíne o pár mesiacov neskôr grécke lode perzskú flotilu rozbili a Xerxes sa domov vracal cez to isté, zbičované more. Tentoraz potichu.